Je spasenie naozaj z viery samotnej? Stáva sa človek spravodlivým z viery samotnej? Ako je to s ospravedlnením? Aký je vzťah medzi vierou a skutkami? Ak je človek ospravedlnený z viery samotnej, prečo apoštol Jakub učí, že človek sa ospravedlňuje zo skutkov? Čo Jakub mieni týmito vyjadreniami. Tento článok rieši zdanlivý rozpor medzi Pavlovým učením: „Človek sa ospravedlňuje zo samotnej viery bez skutkov“ a Jakubovým učením: „Človek sa ospravedlňuje zo skutkov a nie zo samotnej viery“. Vysvetľuje charakter spasiteľnej viery a vzťah medzi vierou a skutkami. Jakub nevyvracia Pavlovo učenie o ospravedlnení a spasení zo samotnej viery. Jakub napráva prekrúcanie Pavlovho učenia a varuje pred mŕtvou vierou, ktorá nemôže spasiť, varuje pred falošným uistením o spasení. Ospravedlnení a spasení sme samotnou vierou bez skutkov. Ospravedlňujúca spasiteľná viera však nikdy nezostáva sama, ale plodí skutky, ktoré napĺňajú Boží zákon, pôsobí nádej, pokoj, lásku a spravodlivosť. Jakub učí o tom, že ospravedlnenie človeka na základe viery samotnej sa potvrdzuje skutkami viery a lásky a poslušnosťou viery, teda ovocím spasenia.