Táto evanjelizačná brožúra sa venuje otázke ľudskej spravodlivosti. Vysvetľuje vlastnú spravodlivosť, čiže spravodlivosť zo skutkov. Vysvetľuje spravodlivosť z viery, získanú na základe ospravedlnenia a Bohom započítanej spravodlivosti, Kristovej spravodlivosti. Vlastná spravodlivosť je nedostatočná. Vedie nás pod Boží súd a zatratenie. Spravodlivosť z viery je dokonalá a ako jediná obstojí pred Bohom. Aby sme boli omilostení, musíme byť ospravedlnení.
Je spasenie naozaj z viery samotnej? Stáva sa človek spravodlivým z viery samotnej? Ako je to s ospravedlnením? Aký je vzťah medzi vierou a skutkami? Ak je človek ospravedlnený z viery samotnej, prečo apoštol Jakub učí, že človek sa ospravedlňuje zo skutkov? Čo Jakub mieni týmito vyjadreniami. Tento článok rieši zdanlivý rozpor medzi Pavlovým učením: „Človek sa ospravedlňuje zo samotnej viery bez skutkov“ a Jakubovým učením: „Človek sa ospravedlňuje zo skutkov a nie zo samotnej viery“. Vysvetľuje charakter spasiteľnej viery a vzťah medzi vierou a skutkami. Jakub nevyvracia Pavlovo učenie o ospravedlnení a spasení zo samotnej viery. Jakub napráva prekrúcanie Pavlovho učenia a varuje pred mŕtvou vierou, ktorá nemôže spasiť, varuje pred falošným uistením o spasení. Ospravedlnení a spasení sme samotnou vierou bez skutkov. Ospravedlňujúca spasiteľná viera však nikdy nezostáva sama, ale plodí skutky, ktoré napĺňajú Boží zákon, pôsobí nádej, pokoj, lásku a spravodlivosť. Jakub učí o tom, že ospravedlnenie človeka na základe viery samotnej sa potvrdzuje skutkami viery a lásky a poslušnosťou viery, teda ovocím spasenia.
Článok sa venuje spaseniu z viery. Poukazuje na to, že aj keď si Hospodin vyvolil v starozákonnej dobe izraelský národ za svoj ľud, celý čas bola v jeho pláne aj spása pohanov. Na príbehu smilnice Rachab z mesta Jericho rozoberá vzťah spasiteľnej viery a konania, ktoré z viery pramení. Venuje sa vzťahu medzi ospravedlnením z viery samotnej a konaním (skutkami), ktoré z viery pramení. Venuje sa vzťahu medzi vierou a poslušnosťou viery.