Spasenie je z viery samotnej. Avšak nie každé uverenie vedie k spasiteľnej viere. Preskúmajme z Písma aký charakter má spasiteľná viera. Čo učí Písmo o živej a mŕtvej viere? Čo to znamená uveriť nadarmo? Prečo Božie slovo požaduje vytrvanie vo viere až do konca ako nutnú podmienku pre spásu? Aký je vzťah viery samotnej a poslušnosti viery? Existuje aj uverenie, výsledkom ktorého je nevera či neverenie a Božie zavrhnutie. Pozrime sa na príklady takéhoto uverenia.
Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom, ktorá nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí, a aby sme rozumne a spravodlivo a pobožne žili na tomto svete očakávajúc blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý dal sám seba za nás, aby si nás vykúpil od každej neprávosti a očistil sebe ľud zvláštny, horlivý dobrých skutkov.
Článok sa venuje výkladu podobenstva o viniči a letorastoch. Toto podobenstvo odhaľuje charakter spasenia. Vysvetľuje vzťah medzi spasením z viery, donášaním pravého ovocia a vytrvaním až do konca. Tento článok sa dotýka aj dvoch podobných podobenstiev o vinici a vinároch. V predloženom výklade je dôležité aj premostenie na podobenstvo o rozsievačovi a štyroch druhoch pôdy.
V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na odrezané letorasty v podobenstve o viniči a letorastoch. Reprezentujú odrezané letorasty ľudí, ktorí pôvodne spásu získali, ale neskôr ju nejako stratili? Ak nie, čo presne to znamená, že tí, ktorých reprezentujú odrezané letorasty najprv boli súčasťou (letorastmi) viniča, ale neskôr boli odrezaní, uschli a boli spálení.
Publikácia Zmluva zasľúbení: Abrahámovo potomstvo (Solas 2017)