Spravodlivosť vo svete

Snáď na ničom nám ľuďom nezáleží tak veľmi ako na spravodlivosti a dobre. Aby sme to upresnili, na spravodlivosti voči nám a na dobre, ktoré sa má diať naproti nám. Sme ale oveľa povoľnejší a menej starostliví v tom, akú spravodlivosť a súd činíme naproti iným ľuďom, a aké dobro konáme voči druhým.

Nikoho netreba presviedčať o tom, že medzi ľuďmi, v spoločnosti, ako dnes, tak aj v dejinách ľudstva, sa dialo a deje množstvo nespravodlivosti a zla. Veľmi ľahko vieme rozpoznať nespravodlivosť a zlo, a sme na to citliví. Jedna z právoplatných otázok znie: Prečo existuje zlo a neprávosť? Odpoveď ponúka Božie slovo, Biblia. Neprávosť a zlo úzko súvisia s hriechom. Hriech ako taký je porušením Božej vôle zjavenej ľuďom na to, aby ju poslúchali a riadili sa podľa nej. Okolo hriechu a spravodlivosti sa točia celé dejiny ľudstva. Boh požaduje od človeka dokonalú spravodlivosť. Aj ľudia od seba navzájom očakávajú férové jednanie. Človek to ale nezvláda, činí neprávosť a zlo naproti druhým ľuďom, hreší voči Bohu. Mnohí ľudia si o sebe myslia, že sú dobrí alebo spravodliví. Je to preto, lebo seba merajú iným metrom než druhých ľudí, ktorých často považujú vo svojom srdci za zlých alebo nespravodlivých. Aj keby dokázali seba merať takým istým metrom ako druhých, stále ten meter nie je Boží meter, ale ľudský. Ľudský meter spravodlivosti a dobra je relatívny a je subjektívny. Mení sa od štátu k štátu, od kultúry ku kultúre, od človeka k človeku, a dokonca sa mení aj v čase. Boží meter je absolútny a objektívny, nemení sa.

Spravodlivosť človeka

Otázka hriechu a spravodlivosti je otázkou života a smrti. Boh od človeka požaduje dokonalú spravodlivosť. Dokonalá spravodlivosť dostáva za odmenu požehnanie a večný život, život v Božej prítomnosti, sláve a láske, pravde a svetle. Naopak nedokonalá spravodlivosť na strane človeka, čo je pred Bohom nespravodlivosťou, dostáva ako mzdu prekliatie (zlorečenstvo) a smrť, večné odlúčenie od Boha, večné zatratenie. Preto je pre človeka životne dôležité stať sa spravodlivým.

Každý človek v hĺbke srdca vie, že nie je úplne nevinný, že sa dopustil pokleskov, nečestného jednania, závisti, nenávisti, klamstva, … jednoducho hriechu. Mnoho ľudí sa domnieva, že Božie odpustenie a milosť spočíva v tom, že Boh zľaví zo svojich absolútnych požiadaviek na spravodlivosť človeka, aby človek mohol obstáť. Podvedome si človek predstavuje nejakú latku, ktorú niektorí prekročia a iní nie, že niektorí vstúpia, a iní nevstúpia do večnosti. Takto to ale nie je, o čom sa môžeme sami presvedčiť v Písme.

Iní si myslia, že je potrebné mať viacej dobrých než zlých skutkov, čím sú tie zlé vyvážené, a že takto človek pred Bohom obstojí. Ani takto veci nestoja pred Bohom. Oba tieto bežné názory ľudí majú pôvod v úprimnom poznaní, že nikto z nás nie je bezhriešne dokonalý. Z toho sa rodí falošné presvedčenie (viera), že Boh, pretože je milostivý, a pretože my nie sme bezhriešne dokonalí, zľaví zo svojich požiadaviek, lebo ináč by nikto neobstál. Toto nie je viera, ku ktorej nás vedie Písmo. Preskúmajme to z Písma sami.

Boh sám je spravodlivý a je aj spravodlivým sudcom. Božia dokonalá spravodlivosť spočíva v tom, že Boh potrestá každý, aj ten najnepatrnejší hriech, pričom Boží súdny výrok znie:

„Odplata za hriech je smrť!“ (Rímskym 6:23).

Pritom nás Písmo nenecháva na pochybách, a oznamuje nám, že každý jeden človek v celej histórii ľudstva zhrešil, a teda „všetci zhrešili“ (Rimanom 3:23, 5:12). A nenechajme sa pomýliť stavom našej krajiny či spoločnosti – u Boha je vymožiteľnosť práva sto percent. Ak by Boh nepotrestal každý hriech, nebol by spravodlivý. Boh však nemôže zaprieť sám seba, je pravdivý a je aj dokonale spravodlivý. Ako potom môže byť milostivý a odpúšťať? Jedine tak, že hriech človeka potrestá zástupne na niekom, kto je bez hriechu, ale z lásky k ľuďom sa dobrovoľne podujme zobrať na seba naše hriechy, a strpieť trest smrti za hriech, stať sa zástupnou obeťou, obeťou za hriech. Tento zástupca musí byť človek, pretože Boží trest „odplata za hriech je smrť“ je určený ľuďom. Tento zástupca však nemôže byť potomkom Adama, prvého človeka, pretože by niesol Adamovu vinu a bol by sám porušený hriechom. Mohol by zomrieť len za svoje hriechy, nemohol by niesť hriechy mnohých. Tento zástupca síce musí byť človek, ale musí byť bez vlastného hriechu. Týmto zástupcom môže byť jedine večný Boží Syn, ktorý sa stal človekom, ako my, avšak bez hriechu. Bol počatý Svätým Božím Duchom a narodil sa z panny menom Mária. Týmto niekým je Bohom poslaný Boží Syn, Spasiteľ, Pán Ježiš Kristus, Baránok Boží.

Ako sa človek môže stať spravodlivým?

Vlastná spravodlivosť – spravodlivosť zo zákona

Obsah ľudskej spravodlivosti deklaruje Boží zákon. Boží zákon je dobrý, svätý a spravodlivý a dokonale vyjadruje Božie požiadavky na náš spravodlivý život. Každý, kto by naplnil celý Boží zákon, stal by sa spravodlivým, a síce spravodlivým zo skutkov zákona, čiže spravodlivým z vlastných skutkov, spravodlivým zo zákona. Takýto človek by sa mohol postaviť pred Boha a obhájiť sa vlastnou spravodlivosťou. Boh by mu musel ako mzdu vyplatiť večný život.

Lebo Mojžiš píše o spravodlivosti zo zákona, že človek, ktorý by to učinil, bude tým žiť.
(Rímskym 10:5)

A zákon nie je z viery, ale vraj: Človek, ktorý to všetko učinil, bude tým žiť.
(Galatským 3:12)

Problém teda nie je na strane zákona, ale na strane človeka (Rímskym 7:7–14). Človek sa rodí porušený a pod mocou hriechu. Preto nedokáže naplniť celý Boží zákon, aj keby chcel a akokoľvek sa o to snažil. Hriešnym je už od narodenia (Žalm 51:7). Aj spravodlivosť „spravodlivého“ je pred Bohom neprávosťou (Izaiáš 64:6). Človek má neobrezané srdce. Všetko zlo vychádza zvnútra ľudského srdca (Marek 7:18–23). Nie je to tak, že človek je v podstate dobrý, len občas pácha zlo. Človek koná zlo, lebo je zvnútra porušený hriechom.

Písmo nás jasne a jednoducho učí, že zákon nemôže dať milosť a život. Zákon nám iba poukazuje na našu neposlušnosť a odkrýva náš hriech, naše neprávosti. Tým pádom nás rukolapne usviedča z toho, že potrebujeme spasenie (záchranu, vyslobodenie) od viny hriechu a z moci hriechu.

Pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnené pred ním niktoré telo,
lebo skrze zákon poznanie hriechu.
(Rímskym 3:20)

Osteň smrti je hriech, a moc hriechu je zákon.
(1. Korintským 15:56)

Lebo všetci, koľko ich len je zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané,
že zlorečený je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe zákona, aby to činil.
(Galatským 3:10)

Zákon nám predkladá dve cesty a dve mzdy:
(1) dokonalú poslušnosť, ktorá obdrží požehnanie a život,
(2) neposlušnosť, ktorá obdrží zlorečenstvo a smrť
– a káže nám vyvoliť si život. Aj keď sa s radosťou rozhodneme pre poslúchanie a napĺňanie zákona, nebudeme ho môcť naplniť celý. Aj tá najnepatrnejšia neposlušnosť znamená úplnú neposlušnosť. V tom spočíva zlorečenstvo zákona.

Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým.
(Jakub 2:10)

A vieme, že všetko, čo hovorí zákon, vraví tým, ktorí sú pod zákonom,
aby boli zapchaté každé ústa, a celý svet aby bol vinný Bohu.
(Rímskym 3:19)

Šťastný je každý, kto spoznal svoju neschopnosť naplniť Boží zákon a neschopnosť postaviť sa pred Boha s vlastnou spravodlivosťou, a tak padol pred Bohom v pokání na svoje kolená vyznávajúc Bohu svoje hriechy a svoju nehodnosť, a potom sa vierou spoľahol na Ježiša Krista a Božiu milosť, prijmúc odpustenie hriechov a večný život zdarma, skrze Kristovu obeť na kríži.

Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon,
potom Kristus nadarmo zomrel.
(Galatským 2:21)

Spravodlivosť z viery – započítaná spravodlivosť

Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal za nás zlorečenstvom,
lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve.
(Galatským 3:13)

Kristus je jediný človek (v osobe Ježiša Krista prebýva plnosť božstva a od jeho vtelenia aj plnosť človečenstva súčasne), ktorý naplnil celý Boží zákon. To je dôvod, pre ktorý večný Boží Syn prišiel z večnosti do časnosti v ľudskom tele. Zákon naplnil v dvoch rovinách. V prvej rovine ho naplnil tým, že žil dokonale spravodlivý život bez hriechu, mal dokonalú vlastnú spravodlivosť, spravodlivosť zo skutkov, spravodlivosť zo zákona. Len Ježiš sám bol bez hriechu. O žiadnom inom človeku to neplatí. Len on sám mohol povedať „Neprišiel som zákon zrušiť, ale naplniť“ (Matúš 5:17). V naplnení zákona vlastným životom nikto z nás nedokáže Krista nasledovať. My musíme zákonu zomrieť (Rímskym 7). V druhej rovine Ježiš naplnil zákon tým, že naplnil celú požiadavku zákona v zmysle trestu smrti za hriech. Stal sa hriechom za nás (niesol naše hriechy, boli mu započítané, prisúdené), vytrpel náš trest, aj keď si to on Spravodlivý nezaslúžil. Urobil to dobrovoľne, z lásky k nám a z poslušnosti svojmu Otcovi. Bol poslušný až po smrť na kríži (Filipským 2:8).

Tým naplnil celý Boží zákon. Ježiš však nielen zomrel na kríži, ale aj vstal z mŕtvych. Smrť nad ním nepanuje. Je Božím Spasiteľom, Vykupiteľom. Na kríži sa udiala dvojitá zámena. Kristus mal za svoj spravodlivý život obdržať (zaslúžene, zo skutkov) život, ale vzal a strpel smrť. Hriešnik (ako ja a ty) má vziať za svoje hriechy (za svoje skutky) smrť, ale ak sa stane účastným tejto zámeny, obdrží (nezaslúžene, z milosti) život. Stať sa účastným tejto zámeny znamená uveriť tomu, kto je Ježiš Kristus a čo na kríži vykonal a vydobyl. Uveriť tomu, že nás svojou preliatou krvou, smrťou a vzkriesením vykúpil. Posolstvo o tom, kto je Ježiš Kristus a čo sa na kríži udialo, sa nazýva evanjelium.

Boh počíta každého, kto verí evanjeliu ukrižovaného a vzkrieseného Krista, za spravodlivého. Boh počíta spravodlivosť z viery. Je to nezaslúžená, nevlastná, započítaná (počítaná) spravodlivosť. Je to spravodlivosť z viery. Je to započítaná Kristova spravodlivosť. Ak skutočne veríš evanjeliu a spoliehaš sa len na Božiu milosť, potom Boh počíta všetky tvoje hriechy Kristovi, Keď trpel a zomieral na kríži (Kristus vzal tvoj trest za hriech), a Kristovu spravodlivosť počíta tebe. To je akt ospravedlnenia. V evanjeliu je odkryté, že Boh počíta hriešnikovi (človeku) spravodlivosť z viery:

… spravodlivý bude žiť z viery.
(Rímskym 1:17)

čítaj prosím aj Rímskym 3:21–22, 3:25, 3:26, celú 4. kapitolu, Rímskym 10:3–4, 10:8 a Židom 11. kapitolu.

Ale tomu, kto nerobí skutkov, ale verí na toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného,
počíta sa jeho viera za spravodlivosť.
(Rímskym 4:5)

No, že zákonom nebol a nebude nikto ospravedlnený u Boha, je zrejmé,
pretože spravodlivý bude žiť z viery.
(Galatským 3:11)

A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje,
presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia.
(Židom 1:11)

Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom,
aby sme my boli spravodlivosťou Božou v ňom
(2. Korintským 5:21)

Preto je Kristova obeť na kríži zástupnou obeťou (čoho predobrazom boli starozmluvné obete zvierat) a Kristus je Baránok Boží. Kristus uskutočnil na kríži zasľúbenie, ktoré Boh zasľúbil. Kristovo spasiteľné dielo je dokončené, stačí mu uveriť. Boh už aj v období pred Kristom počítal ľuďom vieru v toto zasľúbenie za spravodlivosť (čítaj prosím Rímskym 4. kapitolu, Galatským 3. kapitolu, Židom 11. kapitolu). Spasenie v celých dejinách ľudstva bolo vždy z viery, pretože spravodlivosť je z viery v Božie zasľúbenie o Spasiteľovi. O spasení sa dozvedáme z Božieho slova, z Biblie, a sme volaní učiniť pokánie, uveriť, a vo viere zotrvať až do konca. Odporúčam začať spoznávať Božie slovo od evanjelia Jána, potom čítať list Rímskym. List Rímskym podrobne vykladá cestu spasenia. Vysvetľuje prečo sa potrebujeme odiať Kristovou spravodlivosťou.

Lebo neznajúc spravodlivosti Božej a hľadajúc postaviť svoju vlastnú spravodlivosť,
nepodriadili sa spravodlivosti Božej.
(Rímskym 10:3)

a bol nájdený v ňom nemajúci svojej vlastnej spravodlivosti, spravodlivosti zo zákona,
ale majúci spravodlivosť skrze vieru v Krista, spravodlivosť z Boha, založenú na viere
(Filipským 3:9)

Nech Pán dá, aby ste mohli povedať spolu s apoštolom Pavlom:

Ale pravda aj pokladám všetko za stratu pre zvrchovanosť známosti Krista Ježiša, svojho Pána,
pre ktorého som to všetko stratil a pokladám to za smeti, aby som získal Krista
(Filipským 3:8)

Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo,
lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, …
(Rímskym 1:16)