články od autora Peter Vajda
Prichádzava čas, kedy sa človek zamýšľa nad veľkými životnými otázkami. Sú svet a ľudský život v poriadku tak, ako sú? Prečo sú tu choroby, nešťastie, nespravodlivosť a smrť? Čo bude po smrti? Odkiaľ sa to tu všetko vlastne vzalo? Existuje Boh? Ak áno, aký je Boží plán s človekom?
Tento evanjelizačný leták sa venuje ľudskému životu, jeho obsahu a zmyslu. Poukazuje najmä na jeho koniec a potrebu sa v živote zastaviť a hľadať spásu a večný život.
Táto evanjelizačná brožúra sa venuje otázke ľudskej spravodlivosti. Vysvetľuje vlastnú spravodlivosť, čiže spravodlivosť zo skutkov. Vysvetľuje spravodlivosť z viery, získanú na základe ospravedlnenia a Bohom započítanej spravodlivosti, Kristovej spravodlivosti. Vlastná spravodlivosť je nedostatočná. Vedie nás pod Boží súd a zatratenie. Spravodlivosť z viery je dokonalá a ako jediná obstojí pred Bohom. Aby sme boli omilostení, musíme byť ospravedlnení.
Je spasenie naozaj z viery samotnej? Stáva sa človek spravodlivým z viery samotnej? Ako je to s ospravedlnením? Aký je vzťah medzi vierou a skutkami? Ak je človek ospravedlnený z viery samotnej, prečo apoštol Jakub učí, že človek sa ospravedlňuje zo skutkov? Čo Jakub mieni týmito vyjadreniami. Tento článok rieši zdanlivý rozpor medzi Pavlovým učením: „Človek sa ospravedlňuje zo samotnej viery bez skutkov“ a Jakubovým učením: „Človek sa ospravedlňuje zo skutkov a nie zo samotnej viery“. Vysvetľuje charakter spasiteľnej viery a vzťah medzi vierou a skutkami. Jakub nevyvracia Pavlovo učenie o ospravedlnení a spasení zo samotnej viery. Jakub napráva prekrúcanie Pavlovho učenia a varuje pred mŕtvou vierou, ktorá nemôže spasiť, varuje pred falošným uistením o spasení. Ospravedlnení a spasení sme samotnou vierou bez skutkov. Ospravedlňujúca spasiteľná viera však nikdy nezostáva sama, ale plodí skutky, ktoré napĺňajú Boží zákon, pôsobí nádej, pokoj, lásku a spravodlivosť. Jakub učí o tom, že ospravedlnenie človeka na základe viery samotnej sa potvrdzuje skutkami viery a lásky a poslušnosťou viery, teda ovocím spasenia.
Článok sa venuje spaseniu z viery. Poukazuje na to, že aj keď si Hospodin vyvolil v starozákonnej dobe izraelský národ za svoj ľud, celý čas bola v jeho pláne aj spása pohanov. Na príbehu smilnice Rachab z mesta Jericho rozoberá vzťah spasiteľnej viery a konania, ktoré z viery pramení. Venuje sa vzťahu medzi ospravedlnením z viery samotnej a konaním (skutkami), ktoré z viery pramení. Venuje sa vzťahu medzi vierou a poslušnosťou viery.
Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom, ktorá nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí, a aby sme rozumne a spravodlivo a pobožne žili na tomto svete očakávajúc blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý dal sám seba za nás, aby si nás vykúpil od každej neprávosti a očistil sebe ľud zvláštny, horlivý dobrých skutkov.
Článok sa venuje výkladu podobenstva o viniči a letorastoch. Toto podobenstvo odhaľuje charakter spasenia. Vysvetľuje vzťah medzi spasením z viery, donášaním pravého ovocia a vytrvaním až do konca. Tento článok sa dotýka aj dvoch podobných podobenstiev o vinici a vinároch. V predloženom výklade je dôležité aj premostenie na podobenstvo o rozsievačovi a štyroch druhoch pôdy.
V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na odrezané letorasty v podobenstve o viniči a letorastoch. Reprezentujú odrezané letorasty ľudí, ktorí pôvodne spásu získali, ale neskôr ju nejako stratili? Ak nie, čo presne to znamená, že tí, ktorých reprezentujú odrezané letorasty najprv boli súčasťou (letorastmi) viniča, ale neskôr boli odrezaní, uschli a boli spálení.