Článok sa venuje spaseniu z viery. Poukazuje na to, že aj keď si Hospodin vyvolil v starozákonnej dobe izraelský národ za svoj ľud, celý čas bola v jeho pláne aj spása pohanov. Na príbehu smilnice Rachab z mesta Jericho rozoberá vzťah spasiteľnej viery a konania, ktoré z viery pramení. Venuje sa vzťahu medzi ospravedlnením z viery samotnej a konaním (skutkami), ktoré z viery pramení. Venuje sa vzťahu medzi vierou a poslušnosťou viery.
Spasenie je z viery samotnej. Avšak nie každé uverenie vedie k spasiteľnej viere. Preskúmajme z Písma aký charakter má spasiteľná viera. Čo učí Písmo o živej a mŕtvej viere? Čo to znamená uveriť nadarmo? Prečo Božie slovo požaduje vytrvanie vo viere až do konca ako nutnú podmienku pre spásu? Aký je vzťah viery samotnej a poslušnosti viery? Existuje aj uverenie, výsledkom ktorého je nevera či neverenie a Božie zavrhnutie. Pozrime sa na príklady takéhoto uverenia.
Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom, ktorá nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí, a aby sme rozumne a spravodlivo a pobožne žili na tomto svete očakávajúc blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý dal sám seba za nás, aby si nás vykúpil od každej neprávosti a očistil sebe ľud zvláštny, horlivý dobrých skutkov.